Feman

• O nás
• Projekty
• Ponúkame
• Európsky dom v Sp. Kapitule
• Via Regia
• Referencie
• Galéria
• Naši partneri
• Kontakt

Schengen - spoločný priestor bez vnútorných hraníc

Dôvody a súvislosti budovania schengenského priestoru

Pod "Schengenom" sa krátko označuje tzv. schengenský priestor – územie štátov, ktoré na základe tzv. Schen-genského acquis o.i. nevykonávajú kontroly osôb na svojich spoločných (vnútorných) hraniciach. Samotný Schengen je malé luxemburské mestečko s t.č. 425 obyvateľmi, v ktorom bola 14. júna 1985 podpísaná Schen-genská dohoda.

Schengenská dohoda nadviazala na Saarebruckskú dohodu medzi Francúzskom a Nemeckom z 13. júla 1984 riešiacu nadchádzajúci štrajk európskych dopravcov proti neúnosnej situácii na hraniciach oboch krajín. Táto dohoda postupné rušila kontroly na spoločných hraniciach, čím sa uplatnila zásada voľného pohybu tovaru i osôb.

Pretože Schengenská dohoda bola len rámcovým dokumentom bol 19. júna 1990 prijatý Schengenský dohovor, ktorý obsahuje podrobný postup a pravidlá krokov pri zrušení kontrol na vnútorných hraniciach zmluvných štátov, vytvára spoločné pravidlá kontrol na vonkajších hraniciach a zavádza sprievodné tzv. kompenzačné opatrenia.

Pamätník pripomínajúci Schengenskú dohodu (Zdroj Wikipedia.org)

Amsterdamská zmluva od mája 1999 začlenila súbor právnych predpisov z tejto oblasti (Schengenské acquis) do právneho rámca EÚ (Acquis communautaire).

Aj keď Schengenskú dohodu podpísali všetky štáty EÚ a tiež Island, Nórsko a Švajčiarsko, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, teda celkovo 30 štátov, tzv. zmluvnými štátmi je v súčasnosti len 24 štátov, nie sú nimi napr. Írsko a Spojené kráľovstvo V. Británie a Sev. Írska, ktoré majú špeciálne postavenie pretože sa zúčastňujú len na jej urči-tej časti a súčasťou schengenského priestoru nie sú.

Naša republika sa zaviazala k implementácii Schengenského dohovoru podpísaním prístupovej zmluvy v Aténach 16. apríla 2003. V zmysle Schengenského dohovoru policajné a ďalšie štátne orgány museli splniť podmienky vstu-pu do schengenského priestoru, predovšetkým:

• zriadenie Schengenského informačného systému (SIS) ako spoločného pátracieho a informačného systé-mu na pomoc proti kriminalite;
• postupnú harmonizáciu niektorých dôležitých postupov týkajúcich sa hlavne spoločnej vízovej a azylovej politiky, problematiky zbraní a streliva, súdnej spolupráce v trestných veciach a ďalších.

Výhody a dopady vstupu do schengenského priestoru

Pri vstupe našej republiky do schengenského priestoru médiá zdôrazňovali viac výhody pre občanov, podnikate-ľov, niektoré regióny, resp. obce. Bezprostrednými výhodami pre slovenských občanov sú predovšetkým základ-ných pätoro:

1. Možnosť voľného prekračovania vnútorných schengenských hraníc, bez hraničnej kontroly kedykoľvek a na ktoromkoľvek úseku hranice v súlade s vnútornými predpismi (dopravnými, ekologickými a pod.)
2. Prechod cez bývalé hraničné priechody na motorovom vozidle, resp. vlaku alebo lodi bez zníženia rých-losti a bez zábran.
3. Zrušenie kontroly pri vnútorných letoch v rámci schengenského priestoru.
4. Pohyb v celom schengenskom priestore len s platným občianskym preukazom alebo cestovným pasom.
5. Zvýšená dôslednosť ochrany osobných údajov 

Ďalšími nepriamymi výhodami sú skutočnosti, že:

• spoločná ochrana pred nelegálnou migráciou a jej dôsledkami z tretích štátov sa zásadným spôso-bom zintenzívňuje

Kompenzačné opatrenia

Uvedené výhody vstupu do schengenského priestoru sú viazané na viaceré tzv. kompenzačné opatrenia, ktorých cieľom je odstraňovať zneužívanie voľného pohybu pri protizákonnej činnosti. Ide najmä o tri základné oblasti:

• boj s nelegálnou migráciou zo štátov mimo EÚ,
• boj s medzinárodným organizovaným zločinom,
• zlepšenie možností pri pátraní po osobách a kradnutých predmetoch.

Voľný pohyb osôb zasa umožňuje nelegálnym migrantom takmer bezproblémové prekračovanie vnútorných schengenských hraníc, čo vedie k obavám tých krajín, ktoré sú cieľom týchto imigrantov.

Voľný pohyb osôb, tovaru a kapitálu má tendenciu zneužívať organizovaný zločin. Distribúcia drog, kradnutého tovaru a predmetov (najmä vozidiel), obchod s ľuďmi, výpalníctvo, riziká medzinárodného terorizmu – to všetko má tendenciu zneužívať možnosti zrušenia kontrol na vnútorných hraniciach.

Snaha o únik vlastných občanov napr. pri vyhýbaní sa záväzkom pred orgánmi verejnej správy (napr. pred trest-nou zodpovednosťou) musí byť kompenzovaná pomocou adekvátnych opatrení. Preto ku kompenzačným opat-reniam v tejto oblasti patrí aj zavedenie účinnej spolupráce medzi národnými policajnými, súdnymi, colnými a ďalšími orgánmi štátnej správy napr. pri potieraní cezhraničnej kriminality, pri pátraní po zmiznutých a unikajúcich osobách, predmetoch a pod. Súčasťou týchto opatrení je aj povinnosť ubytovateľov oznamovať ubytovaných cudzincov, pre ubytovateľov na území našej republiky túto povinnosť upravuje zákon č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov v z.n.p.

Podmienky pre vycestovanie slovenských občanov a občanov ostatných štátov EÚ do tretích štátov sa vstupom do schengenského priestoru nemenia. Určujúce sú požiadavky prijímacích resp. tranzitných štátov. Pre sloven-ských občanov aktuálne informácie o podmienkach vstupu, tranzitu, pobytu a ďalších náležitostiach potrebných pri cestách do týchto štátov poskytuje Ministerstvo zahraničných vecí SR napr. na stránke mzv.gov.sk.

Podmienky vstupu občanov EÚ cez vonkajšiu schengenskú hranicu sú rovnaké ako pre občanov SR.

Osobitné podmienky vstupu občanov tretích štátov sú určené súborom predpisov schengenského acquis zame-raných na dôslednú ochranu vonkajších hraníc. Cudzinec musí sa preukázať platným jednotným schengenským vízom. Vízum udeľuje SR alebo iný zmluvný štát schengenského priestoru. Udelenie víza je viazané na rad pod-mienok, o.i. aj na skutočnosť, že

• cudzinec nie je zaradený do informačného systému zmluvných štátov schengenského priestoru,
• nejestvuje dôvodné podozrenie, že cudzinec by mohol pri pobyte na území SR alebo iného zmluvného štátu ohroziť jeho bezpečnosť, narušiť verejný poriadok, alebo ohroziť vzťahy zmluvných štátov,
• Slovenská republika je cieľom jeho cesty, alebo pri prechode cez územie zmluvných štátov je prvým z týchto štátov, na ktorého územie na základe tohoto víza vstúpi,
• cestovný doklad, v ktorom je vízum vyznačené, oprávňuje ho na vstup do všetkých zmluvných štátov,
• pri víze na viacnásobný vstup, cudzinec predloží čestné vyhlásenie, že ku každému ďalšiemu pobytu na území zmluvných štátov bude mať uzatvorené cestovné zdravotné poistenie.
• Celkový pobyt na území zmluvných štátov nesmie prekročiť 3 mesiace v priebehu 6 mesiacov od prvého vstupu na územie týchto štátov. Ak nie sú splnené uvedené podmienky, Slovenská republika môže obmedziť územnú platnosť tohto typu víza. Pre dlhšie pobyty môžu sa udeľovať dlhodobé víza zmluvných štátov, ktoré takisto oprávňujú cudzincov na pobyt i na území ďalších zmluvných štátov.

Systém integrovanej ochrany vonkajších hraníc

Fyzická ochrana slovenského úseku vonkajšej schengenskej hranice je vecou záujmu nielen samotnej Slovenskej republiky ale aj ostatných štátov schengenského priestoru. Cieľom ochrany je zabraňovať nedovolenému prisťa-hovalectvu, obchodu s ľuďmi, akémukoľvek ohrozeniu vnútornej bezpečnosti, verejnému poriadku, verejnému zdraviu a dobrým vzťahom zmluvných štátov. Nepostačuje len dôsledná ochrana proti prevádzačstvu. Záväzkom SR pri vstupe do schengenského priestoru je budovanie a zdokonaľovanie tzv. systému integrovanej ochrany hraníc, ktorý sa uplatňuje v 4 vrstvách:

1. Aktivity v tretích krajinách, so zameraním na krajiny pôvodu i tranzitu nelegálnych migrantov, sumarizovanie informácií o možných migračných prúdoch, voči tomu adekvátna činnosť konzulárnych úradov v zahraničí, ktoré vydávajú víza.
2. Medzinárodná hraničná spolupráca pri ochrane vonkajších hraníc. Účasť na spoločných operáciách na ohrozených alebo rizikových úsekoch vonkajších hraníc, riadených agentúrou EÚ FRONTEX.
3. Priame bezpečnostné opatrenia na vonkajších hraniciach, účinná ochrana pozemnej hranice mimo hraničných priechodov, odhaľovanie prevádzačstva, falošných a pozmeňovaných dokladov.
4. Ďalšie preventívne aktivity na vnútrozemí zmluvných štátov a medzi tymito štátmi napr. odhaľovanie nelegálneho zamestnávania migrantov, medzinárodné prevádzačské siete, cezhraničný organizovaný zločin atď.

Dočasné kontroly na vnútorných hraniciach

Ak si to vyžaduje ochrana verejného poriadku alebo bezpečnosti štátu môžu jednotlivé zmluvné štáty vo výni-močných prípadoch prijať výnimočné rozhodnutia dočasného charakteru. Ide najmä o opatrenia v boji s medzinárodným terorizmom, organizovaným zločinom, mimoriadnymi nelegálnymi migračnými prúdmi ale aj pri iných mimoriadnych situáciách, ktorými sa dočasne suspendujú niektoré ustanovenia schengenského acquis.

Z hľadiska dopadov na vlastných občanov je zvlášť citlivé zavedenie opatrení na vnútorných hraniciach, spôso-bom zodpovedajúcim danej výnimočnej situácii. Občan pri prechode cez takto dočasne chránenú vnútornú hranicu má povinnosť na výzvu orgánov hraničnej kontroly predložiť svoj cestovný doklad a strpieť jeho kontrolu.

Takéto opatrenia sa zavádzajú zvyčajne pri rizikách útokov medzinárodného terorizmu, vzniku etnických nepoko-jov, ktoré hrozia prerásť do susedných zmluvných štátov, ale aj pri riziku vyvolaním nepokojov pri medzinárodných športových podujatiach veľkého rozsahu, ako to bolo pri futbalových majstrovstvách sveta v Nemecku a pod. V týchto prípadoch ide spravidla o zadržanie nebezpečných jednotlivcov ešte pred ich vstupom do krajiny z iných zmluvných štátov.

Ochrana pred nelegálnou migráciou

V úsilí o potieranie nelegálnej migrácie nejde len, ako si to väčšina nášho obyvateľstva predstavuje, o elimináciu veľkého počtu nelegálnych prisťahovalcov, žiadateľov o azyl, vysokých nákladov na ich pobyt v utečeneckých táboroch.

Oveľa väčším problémom je súvis ilegálnej migrácie s činnosťou medzinárodných zločineckých skupín a jej sprie-vodných zjavov. Tieto vytvárajú organizovanú základňu najmä pre obchod s ľuďmi (na otrockú prácu a sexuálne zneužívanie), drogami, pašovaním tovaru i medzinárodným terorizmom.

Dôsledky nekontrolovaného prílivu imigrantov. Opatrenia voči nelegálnej migrácii vychádzajú zo skutočnos-ti, že pri nelegálnej migrácii sa nekontrolovateľná imigrácia z tretích štátov považuje za ohrozenie stability EÚ.

V súčasnosti v tejto oblasti orgány Európskej komisie dospeli k nasledujúcim zovšeobecneniam:

• Začína sa prejavovať nedostatočná integrácia imigrantov, pri ich vysokom počte domáca populácia nie je schopná ich adsorbovať.
• Dôsledkom je vytváranie izolovaných inokultúrnych spoločenstiev, ktoré si nevytvárajú pozitívny vzťah ku kultúre a zvykom pôvodného obyvateľstva.
• Vznikajú rôzne druhy napätí medzi pôvodným obyvateľstvom a novým etnikom, vznikajú prejavy rasizmu, spočiatku len voči menšine, neskôr obojstranne.
• Vytvára sa značná ekonomická záťaž voči systému sociálneho zabezpečenia, čo vytvára tlaky na zmenu tohto tradičného systému.
• V lokalitách, s veľkým podielom minorít dochádza k hospodárskemu úpadku regiónov. 

Veľké migračné vlny prinášajú so sebou radikalizáciu politickej scény, občianskych nálad, sociálno-ekonomické problémy a ďalšie rizikové faktory, predovšetkým je to medzinárodná organizovaná kriminalita. Hlavne táto vytvá-ra obrovské finančné zdroje z pašovania a dodávok drog, zbraní, tovaru, pašovanie osôb a tzv. obchodu s bielym mäsom, prania špinavých peňazí, výpalníctva, z vytvárania fiktívnych firiem k zamestnávaniu cudzincov, fiktívnych vzdelávacích, kultúrnych a športových organizácií na fingované štúdium, kultúrne či športové aktivity a iné formy organizovanej kriminality. Z týchto prostriedkov dochádza ku korumpovaniu orgánov VS (udeľovanie občianstva, falošné sobáše, spájanie rodín, fingované štúdium, zneužívania medzinárodných športových alebo kultúrnych podujatí, nelegálneho podnikania atď.) Novým fenoménom je terorizmus, budovanie jeho štruktúr, rozmiestňovanie tzv. spiacich agentov. Aj samotnú nelegálnu migráciu možno zaradiť na základe jej negatívnych dopadov na globálnu bezpečnostnú situáciu medzi najzávažnejšie formy organizovanej trestnej činnosti.
Práve túto situáciu môžu efektívne sledovať samotní občania a hodnotiť územná samospráva, ktorá má prehľad o skutočnom postavení imigrantov na svojom území.

Národohospodárske štúdie dokazujú, že enormná záťaž sociálneho systému v dôsledkoch migrácie patrí k dôvodom jeho revízie. Vedie to k nespokojnosti staršej populácie, ktorej sa tak upiera očakávaný sociálny kom-fort v penzijnom veku a tiež k redukcii možností podpory mladých rodín a nezamestnaných.

SR sa zaviazala zaviesť účinné opatrenia voči nelegálnej migrácii už počas prístupového procesu do EÚ. Došlo k harmonizácii nášho právneho poriadku s komunitárnym právom a prijali sa . Tlak zo strany EÚ súvisel aj so skutočnosťou, že drvivá väčšina nelegálnych migrantov iba prechádzala cez územie SR, ich cieľovými štátmi boli vtedajšie členské štáty EÚ. Náš Trestný zákon následne klasifikoval prevádzač-ské gangy ako zločinecké skupiny a na trestný čin prevádzačstva, zvýšil trestné sadzby a zaviedol zásadu trikrát a dosť. Zákon č. 477/2003 o ochrane štátnej hranice poskytol osobitné kompetencie policajtom pri ochrane štát-nej hranice a nelegálnej migrácii. Dôsledkom prijatia týchto opatrení bolo zastavenie hrozivého vývoja v rokoch 2001 až 2003 a následný pokles počtov nelegálnych migrantov v ďalších rokoch.
Náš súčasný trestný zákon v § 354 až § 357 stanovuje prísne tresty za násilné alebo nedovolené prekročenie štát-nej hranice, falšovanie alebo pozmeňovanie cestovných dokladov a za prevádzačstvo v závislosti od okolností spáchania týchto trestných činov, až po najvyšší trest. Trestné sú aj rôzne formy napomáhaniu prevádzačstvu a nelegálnych pobytov cudzincov na území SR alebo ich tranzitu cez našu republiku.

Ciele regionálnej politiky v oblasti migrácie

V mnohých regiónoch EÚ sa regionálna politika v tejto oblasti ukazuje ako niečo oveľa viac ako len príspevok k štátnej resp. európskej migračnej politike. Aj keď by mala tvoriť jej súčasť ukazuje sa, že podobne ako v iných oblastiach verejnej správy znalosť lokálnych pomerov a výber optimálnych prostriedkov vedie k značným rozdie-lom v situácii regiónov s porovnateľnými podmienkami. Táto politika by mala byť súčasťou celkovej politiky regió-nu a obcí v nadväznosti na hospodársku a sociálnu agendu.

Názory orgánov EK smerujú k politike EÚ v nasledovných smeroch:

• Eliminácie výskytu ilegálnych migrantov a prevádzačov (facilitators) v regióne
• Vytváranie podmienok integrácie cudzincov do regiónu, v ktorom žijú
• Vylúčenie vytvárania uzavretých enkláv a vzniku napätia voči ostatnému obyvateľstvu 

Prirodzenou prioritou je eliminácia výskytu ilegálnych migrantov v regióne a integrácia cudzincov s dočasným alebo trvalým pobytom na území regiónu, no a najmä cudzincov, ktorí získali slovenské občianstvo.

Táto politika by mala eliminovať vytváranie neprimeranej priestorovej koncentrácie cudzincov, najmä z jedného etnika, vytvárať prirodzené stimuly na vytváranie väzieb na ostatné obyvateľstvo ale i tlak na cudzincov nepova-žovať kultúru nového prostredia za cudziu. Ukázalo sa, že príliš liberálny postoj k multietnicite v spoločnosti sa pre-javil kontraproduktívne. Cieľom nie je potláčať kultúrne a náboženské potreby minorít, ale požiadavka voči nim o včleniť sa do spoločnosti a nevytvárať exkluzívne kultúrne, náboženské a sociálne spoločenstvá.

K hlavným potencionálnym nástrojom realizácie regionálnej a miestnej migračnej politiky patria:

• Materiálno sociálne stimuly integrácie
• bytová politika,
• pomoc pri získavaní zamestnania:
  • priame zamestnávanie alebo jeho sprostredkovania
  • pomoc pri podnikateľských aktivitách
  • Dohľad nad dodržiavaním podmienok pobytu
• Iniciovanie odňatia/zrušenia pobytu cudzincov neplnením zákonných podmienok:
  • strata dôvodu pobytu
  • falošné: sobáše, štúdium, športové a kultúrne podujatia a pod.

Schengenský informačný systém (SIS)

Proti zneužívaniu slobody pohybu v schengenskom priestore je účinná výmena informácií medzi orgánmi hranič-nej kontroly a vízovými orgánmi zmluvných štátov. SIS umožňuje bezpečnostným orgánom monitorovať údaje o osobách a predmetoch, ktoré boli zaradené do databázy v ktoromkoľvek členskom štáte a následne reago-vať. SIS sa využíva aj v ďalších oblastiach pri odhaľovaní trestnej činnosti aj vo vnútrozemí členských štátov, umož-ňuje každému členskému štátu využívať centrálnu databázu policajných a justičných informácií. Pričom nejde len o nástroj kontroly pohybu cudzincov, ako sa niekedy SIS nesprávne interpretuje.

Podmienkou začlenenia SR do schengenu bolo aj zapojenie sa do SIS. To predstavuje vybudovanie kontaktného pracoviska SIRENE (Supplementary Information Request at the National Entries), ktoré zabezpečuje správnosť vlo-ženia a výmeny informácií pri pátraní po osobách a veciach.  SIRENE je orgán pre spoluprácu a výmenu infor-mácií medzi orgánmi činnými v trestnom konaní s cudzím prvkom. Pretože SIS vo svojej doterajšej podobe nebol schopný poskytovať služby pre viac ako 18 štátov, preto vyvinuli druhú generáciu - SIS II. Ide o mimoriadne roz-siahly a rýchly informačný systém. V súčasnosti funguje systém tzv. SISone4all, umožňujúci účinné fungovanie pre pristupujúce nové zmluvné štáty (vynímajúc Cyprus, ktorý plánuje pripojenie až k  k SIS 1+ do konca roka 2007.

Práva osôb v evidencii SIS

Fyzické osoby podľa čl. 109 Schengenského dohovoru majú právo vyžiadať si údaje nazhromaždené v SIS. Toto oprávnenie sa riadi podľa čl. 19 Ústavy SR o práve osoby na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zve-rejňovaním alebo iným zneužívaním údajov, ktoré sa jej týkajú. Detailnejšia upravuje zák. č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v z.n.p. a zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v z.n.p. Uvedená legislatíva dáva právo písomne požiadať MV SR o poskytnutie informácií, aké osobné údaje o jej osobe spracúva. Zároveň je pre-vádzkovateľ SIS povinný osobe odpovedať do 30 dní od doručenia písomnej žiadosti. Dotknutá osoba má právo na opravu alebo likvidáciu osobných údajov spracúvaných v SIS. Ak má dotknutá osoba podozrenie, že jej osob-né údaje sa neoprávnene spracúvajú, môže podať oznámenie priamo Úradu na ochranu osobných údajov SR, ktorý preverí, či sú porušené jej práva.